Pražský krysařík
Vzhľad a povaha
Pražský krysařík je čulý, elegantný psík veľmi malého vzrastu. Má kvadratickú, kompaktnú stavbu tela. Napriek drobnému vzrastu je pohyblivý a vytrvalý. Má hladkú krátku srsť, ktorá si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Optimálna výška tohto plemena je 20 cm až 23 cm a hmotnosť približne 2,6 kg.
Je milý a zvedavý, k členom rodiny priateľský a prítulný, k cudzím skôr nedôverčivý.
Pôvodne sa im kupírovali chvosty, dnes nosia chvosty vysoko.
Pôvod
Početné historické pramene dokladajú jeho existenciu od stredoveku. Bol ozdobou kráľovských dvorov českých kniežat a kráľov a ako dar sa dostal aj na dvory iných európskych panovníkov. Z kráľovských dvorov sa potom dostal do domov mešťanov a medzi prostý ľud. Dlhodobý úpadok českého hospodárskeho, politického a spoločenského života spôsobil aj úpadok tohto výnimočného plemena. K jeho vzkrieseniu došlo v 19. storočí, čo dokumentujú kynologické časopisy z tých dôb. Po prvej svetovej vojne sa skupina nadšencov pre toto plemeno (MVDr. František Dvořáček, Emanuel Libý, Otakar Karlík, pplk. Theodor R. Rotter) snažila podchytiť a obnoviť chovateľskú základňu českých krysiarikov, zdokumentovať jeho historický vývin, zaistiť jeho chov a odlíšiť ho od nemeckého malého krátkosrstého pinča. Ich snahu prerušila druhá sv. vojna, po ktorej sa záujem spoločnosti o pražského krysiarika vytratil, okrem iného aj pre vzrastajúci chov iných malých plemien ako šicu, pekinský palácový psík či čivava. V nasledujúcich rokoch došlo k niekoľkým pokusom o obnovu tohto českého národného plemena. Podarilo sa to až v 80. rokoch 20. storočia, kedy bol oficiálne zriadený chov pražských krysaříkov. Vznikla kvalitná chovateľská základňa na ktorej sa podieľali nadšenci okolo Ing. Jana Findejsa v spolupráci s genetikmi Doc. Ing. Rudolfom Šilerom a Františkom Horákom. Pod ich odborným vedením došlo k ustáleniu znakov plemena okrem iného aj pomocou príbuzenskej plemenitby.